Zemplínska grófka, v ktorej náručí zomrela cisárovná Sisi: Príbeh Irmy Sztárayovej a jej michalovských koreňov

Sobota 10. septembra 1898, krátko pred jednou hodinou popoludní. Po nábreží Mont-Blanc pri Ženevskom jazere kráčajú dve dámy v elegantných čiernych šatách. Ponáhľajú sa, aby stihli parník Genève smerujúci do kúpeľného mestečka Montreux. Staršia z nich, šesťdesiatročná rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta, si tvár zakrýva hodvábnym slnečníkom a vejárom. Mladšia žena po jej boku pozorne sleduje okolie. Je to tridsaťpäťročná grófka Irma Sztárayová, rodáčka zo zemplínskej dedinky Staré pri Michalovciach.

O niekoľko sekúnd neskôr sa k nim zozadu priblíži mladý muž v roztrhanom kabáte. Zdanlivo zakopne, prudko narazí do cisárovnej a vzápätí uteká preč. Svetové dejiny v tom okamihu zaznamenali jeden z najznámejších politických atentátov 19. storočia. No pre grófku zo Zemplína to bol začiatok najťažších hodín jej života, ktoré ju navždy zapísali do histórie po boku legendárnej panovníčky známej ako Sisi.

Kto bola Irma Sztárayová: Šľachtická dcéra zo Zemplína

Grófka Irma (celým menom Mária Irma Terézia) Sztárayová de Nagymihály et Sztára sa narodila 10. júla 1863 v kaštieli v obci Staré v okrese Michalovce. Pochádzala z významnej starianskej vetvy starobylého šľachtického rodu Sztárayovcov, ktorý bol od 18. storočia neodmysliteľne spätý s rozvojom celého dolného Zemplína.

Jej otcom bol gróf Viktor Sztáray a matkou grófka Mária Töröková. Kým hlavná michalovská vetva rodu sídlila v honosnom barokovo-klasicistickom kaštieli v centre Michaloviec (dnešné Zemplínske múzeum) a vlastnila panstvo s rozsiahlym Parkom Kerta, Irmina rodina spravovala statky v Starom a neskôr v Sobranciach.

Irma vyrastala v prostredí tradičnej zemplínskej šľachty. Dostala prvotriedne vzdelanie: plynule hovorila po maďarsky, nemecky a francúzsky, zaujímala sa o literatúru, hudbu a históriu. Na rozdiel od mnohých rovesníčok z viedenskej či peštianskej aristokracie však milovala pohyb na čerstvom vzduchu, prírodu a dlhé pešie výpravy po zemplínskych lesoch Vihorlatu. Táto vlastnosť, v tom čase u dám nezvyčajná, jej neskôr otvorila dvere priamo na viedenský cisársky dvor.

Prečo si samotárka Sisi vybrala práve dievča zo Zemplína?

V 90. rokoch 19. storočia bola cisárovná Alžbeta hlboko zlomenou ženou. Po tragickej samovražde svojho jediného syna, korunného princa Rudolfa, v Mayerlingu v roku 1889 nosila výhradne čierny odev, vyhýbala sa viedenskému dvoru a neustále cestovala z miesta na miesto. Trpela melanchóliou a samotou, no dvornú etiketu Viedne neznášala.

Cisárovná milovala Uhorsko a v súkromí hovorila takmer výlučne po maďarsky. Keď v roku 1894 jej dlhoročná spoločníčka grófka Mária Festeticsová zo zdravotných dôvodov nemohla pokračovať v náročnej službe, cisárovná hľadala novú dvornú dámu. Výberové kritériá boli neúprosné:

• Uhorský aristokratický pôvod a perfektná znalosť maďarčiny.
• Nekonvenčná povaha, diskrétnosť a schopnosť počúvať.
• Železná fyzická kondícia a odolnosť voči únave.

Cisárovná bola totiž posadnutá štíhlou líniou a pohybom. Bežne podnikala šesť až osemhodinové pešie túry v ostrom pochodovom tempe v daždi, vetre či horúčave, pri ktorých bežní služobníci a policajní tajní kolabovali vyčerpaním. Keď tridsaťjedenročnú Irmu odporučila grófka Janka Mikesová, cisárovná po prvom stretnutí okamžite vycítila spriaznenú dušu. Irma nebola rozmaznanou viedenskou slečnou - dievča zocelené vidieckym životom na Zemplíne dokázalo udržať s cisárovnou tempo aj na tých najstrmších alpských chodníkoch.

Štyri roky na cestách: Grécko, Korfu aj Alžírsko

Od roku 1894 sa Irma Sztárayová stala cisárovniným tieňom. Spolu precestovali polovicu sveta. Pobyty na zámku Achilleion na gréckom ostrove Korfu striedali plavby po Stredozemnom mori na cisárskej jachte Miramar, výlety do Alžírska, pobyty v Paríži, na Francúzskej riviére a v švajčiarskych kúpeľoch.

Medzi panovníčkou a jej dvornou dámou vzniklo mimoriadne hlboké priateľstvo. Irma neskôr vo svojich memoároch spomínala, že cisárovná sa k nej správala skôr ako staršia sestra či matka než ako prísna panovníčka. Večery trávili čítaním Heineho poézie, prekladmi diel do maďarčiny a tichými rozhovormi o živote a pominuteľnosti.

Osudný 10. september 1898: Minúta po minúte

Začiatkom septembra 1898 pricestovala cisárovná inkognito (pod menom grófka z Hohenembsu) do Ženevy a ubytovala sa v hoteli Beau-Rivage na brehu jazera. V meste odmietla policajnú ochranu, pretože túžila po anonymite a pokoji.

13:35 - Útok na promenáde

Sisi a Irma vyšli z hotela a pešo smerovali k prístavnému mólu vzdialenému len pár stoviek metrov. Na promenáde k nim náhle pribehol dvadsaťpäťročný taliansky anarchista Luigi Lucheni. Chcel zabiť ktoréhokoľvek predstaviteľa panovníckeho rodu, aby „upozornil na biedu pracujúcich“. Keď z novín zistil, že v Ženeve je rakúska cisárovná, vystriehol si ju.

Lucheni zovrel v pästi zabrúsený trojhranný pilník na drevo s dĺžkou približne 10 centimetrov a v plnom behu bodol cisárovnú priamo do hrudníka. Náraz bol taký silný, že Sisi spadla na chrbát. Irma jej okamžite pomohla vstať, oprášila jej šaty a s obavami sa pýtala, či je v poriadku. Cisárovná s úsmevom odpovedala: „Nič mi nie je, len do mňa vrazil. Zrejme mi chcel ukradnúť hodinky.“

13:40 - Zrútenie na palube lode

Obe ženy pokračovali v chôdzi, prešli po mostíku a nastúpili na parník Genève. Loď odrazila od brehu. V tom okamihu však cisárovná zbledla, požiadala Irmu o ruku a bezvládne klesla na palubu. Irma začala kričať o pomoc, priniesli vodu a cukor. Keď jej Irma uvoľnila tesný korzet, aby sa mohla nadýchnuť, zbadala na bielom hodvábe spodnej bielizne drobnú tmavočervenú kvapku krvi veľkosti mince.

Pilník prenikol 8,5 centimetra hlboko medzi štvrtým a piatym rebrom, preťal ľavú pľúcu a zasiahol ľavú srdcovú komoru. Vďaka extrémne tesne utiahnutej šnurovačke krv spočiatku nevytekala von, no v hrudníku dochádzalo k pomalému, smrteľnému vnútornému krvácaniu.

14:10 - Posledný výdych v hoteli Beau-Rivage

Kapitán na Irminu zúfalú žiadosť okamžite otočil parník späť do prístavu. Cisárovnú na improvizovaných nosidlách z vesiel preniesli späť do jej hotelovej izby. Privolaní lekári už nedokázali pomôcť. Cisárovná Alžbeta vydýchla naposledy o 14:10, držiac za ruku svoju vernú dvornú dámu zo Zemplína. Posledné slová, ktoré Sisi pred stratou vedomia zašepkala po maďarsky svojej spoločníčke, zneli: „Čo sa to so mnou vlastne stalo?“

Návrat na Zemplín a život v ústraní v Sobranciach

Po pohrebe vo Viedni bol cisár František Jozef I. zdrvený žiaľom. Osobne prijal Irmu Sztárayovú v Hofburgu, zaplavil ju slovami najhlbšej vďaky za jej láskavosť a obetavosť a udelil jej Rád Alžbety 1. triedy, najvyššie vyznamenanie pre ženy v monarchii. Ako osobný dar jej venoval čierne hodvábne šaty, v ktorých cisárovná zomrela.

Irma mala v tom čase iba 35 rokov, no po strate svojej panovníčky sa rozhodla definitívne opustiť cisársky dvor. Nikdy sa nevydala a odmietla všetky ponuky na sobáš. Vrátila sa domov na Zemplín, do rodinného kaštieľa v Sobranciach.

Celý zvyšok života zasvätila charite, pomoci chudobným a opatrovaniu svojej chorej matky. Počas prvej svetovej vojny pracovala ako dobrovoľná ošetrovateľka Červeného kríža a viedla lazaret pre ranených vojakov. Šaty cisárovnej mala dlhé roky uložené vo svojej izbe ako posvätnú relikviu. Neskôr ich venovala do vznikajúceho Múzea kráľovnej Alžbety v Budapešti, kde sú dodnes jedným z najvzácnejších exponátov.

V roku 1909 vydala svoje spomienky v knihe Aus den letzten Jahren der Kaiserin Elisabeth (V posledných rokoch cisárovnej Alžbety). Kniha sa stala svetovým bestsellerom a historici ju dodnes považujú za jeden z najdôveryhodnejších a najdojímavejších prameňov o skutočnom charaktere cisárovnej Sisi.

Kde odpočíva verná dvorná dáma?

Grófka Irma Sztárayová zomrela 3. septembra 1940 v Sobranciach vo veku 77 rokov. Pochovaná je v rodinnej hrobke rodu Sztárayovcov na starom cintoríne v Sobranciach, len niekoľko kilometrov od miesta, kde sa narodila.

V Zemplínskom múzeu v Michalovciach, v sídle jej predkov, dodnes uchovávajú pamiatky na grófsky rod Sztárayovcov, vrátane genealogických tabúľ a dobových fotografií. Príbeh dievčaťa zo Starého, ktoré stálo po boku jednej z najslávnejších žien svetových dejín, zostáva trvalou a hrdou súčasťou histórie nášho zemplínskeho regiónu.