Michalovská rotunda: Záhada najstaršej kamennej stavby Zemplína a tajomného nápisu kniežaťa Presiana
Priamo v areáli Zemplínskeho múzea na Kostolnom námestí ležia zakonzervované kamenné základy kruhovej rotundy s podkovovitou apsidou. Ako ju v roku 1951 náhodne objavil archeológ Jaroslav Vizdal, aké tajomstvo ukrýva kamenná platňa s cyrilským nápisom a prečo historici dodnes vedú vzrušené spory o tom, či vznikla ešte v časoch Veľkej Moravy alebo za prvých arpádovských kráľov?
Väčšina návštevníkov, ktorí zavítajú do Zemplínskeho múzea v Michalovciach, obdivuje honosné barokové komnaty kaštieľa Sztárayovcov, portréty šľachticov či prechádzku parkom Kerta. Len málokto si však uvedomuje, že len pár krokov od kaštieľa, v tráve medzi stromami, leží svedok podstatne starších dejín.
Kamenné murivo zakonzervované do výšky niekoľkých desiatok centimetrov je pozostatkom kruhovej románskej rotundy s podkovovitou apsidou. Ide o najstaršiu známu kamennú sakrálnu stavbu na území mesta a jednu z najvýznamnejších archeologických pamiatok celého východného Slovenska.
Prečo táto malá stavba už vyše sedemdesiat rokov zamestnáva popredných slovenských aj zahraničných historikov a archeológov?
Náhodný objav, ktorý prepísal dejiny mesta
Až do polovice 20. storočia sa v historických kruhoch verilo, že počiatky Michaloviec siahajú najviac do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o meste pochádzala z listiny z roku 1244, kedy sa spomína osada possessio Mychul.
Všetko zmenil rok 1951. Zakladateľ modernej zemplínskej archeológie Jaroslav Vizdal robil prieskumné sondy v bezprostrednej blízkosti kaštieľa Sztárayovcov a farského kostola Narodenia Panny Márie. Pri odkrývaní terénu narazil na mohutné kamenné murivo spájané vápennou maltou, ktoré nevychádzalo z pravouhlého pôdorysu, ale vytváralo dokonalý oblúk.
Následný komplexný výskum v rokoch 1977 - 1978 odhalil kompletný pôdorys stavby:
- Kruhová loď mala vnútorný priemer približne 7,4 metra a vonkajší takmer 9,5 metra.
- Na východnej strane bola k lodi pripojená podkovovitá apsida s hĺbkou 2,8 metra.
- Hrúbka kamenných múrov z lomového andezitového kameňa dosahovala úctyhodných 100 až 110 centimetrov.
Objav rotundy bol senzáciou. Dokázal, že na terase nad riekou Laborec stálo významné cirkevné a mocenské centrum dávno predtým, než do stredovekých listín vstúpil rod šľachticov z Vinného a Michaloviec.
Veľká Morava alebo rané Uhorsko? Veľký vedecký spor
Okolo datovania rotundy sa takmer okamžite rozpútala odborná diskusia, ktorá s prestávkami trvá dodnes.
Prvá skupina bádateľov (najmä Jaroslav Vizdal a časť staršej slovenskej archeológie) kládla vznik stavby do druhej polovice 9. alebo začiatku 10. storočia, teda do veľkomoravského obdobia. Opierali sa o nálezy slovanskej keramiky z okolitých sídliskových vrstiev, hroby objavené v blízkosti stavby a celkovú koncepciu rotundy, ktorá pripomínala moravské veľkomoravské kostoly (napr. Mikulčice či Ducové).
Moderná architektonicko-historická analýza však priniesla triezvejší pohľad. Výskumy popredných odborníkov na stredovekú architektúru ukázali, že:
- Podkovovitý tvar apsidy sa v Karpatskej kotline začal masívnejšie presadzovať až v priebehu 11. storočia.
- Technológia murovania a zloženie malty zodpovedá stavbám z obdobia prvých arpádovských kráľov (Štefan I., Ladislav I., Koloman).
- V súčasnosti väčšina historikov datuje rotundu do 11. až začiatku 12. storočia.
Rotunda s najväčšou pravdepodobnosťou slúžila ako panský emporový kostolík ranostredovekého komitátneho hradu alebo ako centrálny farský chrám rozsiahlej pohraničnej zemplínskej župy.
Záhada hrobovej platne: Bol tu pochovaný cárovič Presian?
Snáď najväčšou záhadou michalovskej rotundy je nález fragmentu plochej pieskovcovej náhrobnej platne priamo v interiéri stavby.
Na kameni boli zreteľné zvyšky nápisu v staroslovanskej cyrilike. Prítomnosť cyriliky na území východného Slovenska v stredoveku svedčí o tom, že región Zemplína bol miestom intenzívneho kontaktu západného latinského a východného byzantsko-slovanského obradu.
Niektorí historici sa pokúsili nápis rekonštruovať a identifikovali v ňom meno Presian. Presian II. bol synom posledného bulharského cára Jána Vladislava. Po dobytí Bulharska Byzantskou ríšou v roku 1018 utiekol do Uhorska, kde vstúpil do služieb kráľa a podľa niektorých prameňov sa okolo roku 1060 zapojil do sprisahania proti kráľovi Ondrejovi I. Ak by bol náhrobok skutočne jeho, znamenalo by to, že rotunda bola hrobkou významného člena európskej vládnucej elity.
Iní odborníci však pred unáhlenými závermi varujú. Nápis je natoľko zvetraný a neúplný, že umožňuje viaceré jazykové interpretácie. Dodnes tak zostáva jednou z najfascinujúcejších nerozlúštených hádaniek slovenskej medievistiky.
Prečo rotunda zanikla?
Ako dlho rotunda v Michalovciach slúžila veriacim? Zánik stavby súvisel s rozvojom mesta v 14. storočí.
Mesto sa stalo sídlom bohatých šľachticov z rodu Nagymihályi (predkov Sztárayovcov). Kapacita malej rotundy s priemerom niečo vyše 7 metrov prestala postačovať rozrastajúcej sa farnosti. Šľachta sa preto rozhodla postaviť nový, oveľa priestrannejší gotický kostol - dnešný farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý vyrástol len niekoľko metrov vedľa.
Materiál z rozobratej rotundy bol čiastočne použitý pri stavbe nového chrámu a opevnenia kaštieľa. Základy rotundy postupne pohltila zem a záhrada, kde neporušene odpočívali vyše pol tisícročia, kým ich neobjavil krompáč Jaroslava Vizdala.
Kde rotundu nájdete dnes?
Pozostatky rotundy sú celoročne voľne prístupné v exteriéri areálu Zemplínskeho múzea na Kostolnom námestí. Základy sú precízne zakonzervované a vedľa nich sa nachádza informačná tabuľa a zmenšený bronzový model, ktorý ukazuje, ako rotunda s kužeľovou strechou pravdepodobne vyzerala v čase svojej najväčšej slávy.
Až budete nabudúce prechádzať Kostolným námestím, zastavte sa na chvíľu pri týchto tichých kameňoch. Sú hmatateľným dôkazom, že Michalovce boli dôležitým centrom vzdelanosti, viery a kultúry už pred tisíc rokmi.
