Sninský kameň: rebríky na vrchol s najkrajším výhľadom Vihorlatu
Dve andezitové bralá nad Morským okom, kovové rebríky a výhľad od Šíravy až po poľské Bieszczady. Túra na Sninský kameň patrí k tomu najlepšiemu, čo Vihorlat ponúka.
Ak má Vihorlat svoju kráľovskú túru, je to táto. Sninský kameň – dve mohutné andezitové bralá vystupujúce z mora bukových lesov – ponúka to, čo inde na Zemplíne nenájdete: výstup po kovových rebríkoch na skalnú plošinu a výhľad, ktorý za dobrého počasia siaha od Zemplínskej šíravy až po poľské Bieszczady.
Skaly sú pozostatkom sopečnej minulosti pohoria – geológovia ich opisujú ako lávový útvar, ktorý odolal zvetrávaniu, kým okolie sa časom znížilo. Výsledkom sú dva samostatné kamenné bloky: Malý Sninský kameň (1 006 m n. m.) a Veľký Sninský kameň (998 m n. m.). Áno, čítate správne – Malý je vyšší. Veľký si svoje meno vyslúžil dĺžkou: jeho bralo sa tiahne asi 180 metrov, kým Malý meria len okolo 70.
Trasa z Morského oka: overená klasika
Pre turistov z Michaloviec je najprirodzenejší nástup od Morského oka. Z parkoviska Krivec sa vydáte okolo jazera a ďalej stúpaním do sedla Tri table, odkiaľ už vedie záverečný úsek k rebríkom. Celý okruh meria približne 10 až 11 kilometrov s prevýšením okolo 500 až 600 metrov – počítajte s 3 až 4 hodinami čistej chôdze.
- Východisko: parkovisko Krivec pod Morským okom (v sezóne cca 3 eurá/deň)
- Dĺžka okruhu: 10-11 km, prevýšenie 500-600 m
- Čas: 3-4 hodiny podľa tempa
- Značenie: modrá a červená značka cez sedlo Tri table
- Náročnosť: stredná; rebríky za mokra vyžadujú opatrnosť
Trasa nie je technicky ťažká, no záverečné rebríky a schody na vrcholové plošiny majú rešpekt. Za sucha ich zvládnu aj deti zvyknuté na hory, za dažďa a v zime buďte opatrní. Hore nie je zábradlie po celom obvode plošín.
Výhľad, ktorý sa neokuká
Odmena za výstup je jedna z najlepších vyhliadok východného Slovenska. Pod vami dolina Cirochy a mesto Snina, na juhu sa leskne hladina Šíravy, na severe sa vlnia Poloniny s najvyšším Kremencom (1 221 m) a pri dobrej viditeľnosti rozoznáte aj poľské Bieszczady s Tarnicou (1 346 m). Je to ten typ miesta, kde si sadnete na okraj skaly a zrazu je o hodinu neskôr.
„Morské oko je srdce Vihorlatu. Sninský kameň je jeho vyhliadková veža.“
Legenda o diablovi a kohútovi
Ako každé poriadne bralo, aj Sninský kameň má svoju povesť. Diabol, nahnevaný na obyvateľov kraja pre samé stavanie kostolov, vraj niesol obrovský kameň, ktorým chcel celý kraj zasypať. Keď však zakikiríkal kohút, zľakol sa a kameň pustil – a ten dodnes trčí z vihorlatských lesov. Povesť zaznamenal už v roku 1848 buditeľ Alexander Duchnovič a dnes ju v sedle Tri table pripomína kamenný monolit od sochára Ladislava Staňa.
Chránené územie: choďte po chodníkoch
Sninský kameň je od roku 1982 prírodnou pamiatkou – na skalných plošinách platí najprísnejší, piaty stupeň ochrany. Prakticky to znamená: pohybujte sa len po značených chodníkoch a rebríkoch, netrhajte nič, čo na skalách rastie, a odpadky si odneste dole. Vzácna skalná flóra tu prežila tisícročia, nech prežije aj nás.
Kondičnejší turisti si môžu okruh predĺžiť cez Nežabec (1 023 m) – tretí najvyšší vrch pohoria (najvyšší je samotný Vihorlat s 1 076 metrami). Vrchol Nežabca je zalesnený a výhľad neponúka, ale hrebeňovka je krásna lesná chôdza. Viac trás nájdete v našom sprievodcovi turistikou vo Vihorlate.
Sninský kameň nie je prechádzka k jazeru – je to poctivá horská túra s poctivou odmenou. Ak ste z Michaloviec a ešte ste hore nestáli, máte v okolí 30 minút autom jeden z najkrajších vrcholov východu. Ďalšie tipy nájdete v prehľade výletov z Michaloviec.
Fotogaléria
