Veľký zemplínsky slovník: 100+ slov a fráz z Michaloviec a okolia, ktorým porozumie len rodený Zemplínčan

Ak ste vyrastali v Michalovciach alebo v ktorejkoľvek z dedín na dolnom Zemplíne, pravdepodobne ste to zažili: stačí vycestovať za Branisko alebo prísť na internát do Bratislavy, povedať dve-tri vety a okamžite viete, kto odkiaľ pochádza. A keď sa pri obede opýtate, či vám niekto podá tepšu alebo načo berie ambreľu, ostatní na vás pozerajú ako na cudzinca.

Zemplínske nárečie je však oveľa viac než len zoznam smiešnych slovíčok. Je to živý pamätník storočí, kedy sa na našej úrodnej nížine pod Vihorlatom miešala staroslovanská reč s maďarčinou, nemčinou, rusínskym vplyvom a židovskou kultúrou. Je to jazyk našich starých mám, v ktorom je zakódovaná priamosť, srdečnosť a nezameniteľný humor.

Aby sa toto bohatstvo nestratilo, pripravili sme Veľký zemplínsky slovník: viac ako 100 najdôležitejších slov a výrazov rozdelených podľa tém, gramatické pravidlá, ktoré z vás spravia majstra zemplínčiny, a autentické frázy, ktoré vás vrátia do detstva na zemplínskom dvore.

Zlaté pravidlá zemplínskej gramatiky

Zemplínčina nie je náhodná hatlanina. Má svoju pevnú vnútornú logiku a gramatické zákony, ktoré lingvisti z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV skúmajú už celé desaťročia:

Veľký slovník: 100+ zemplínskych výrazov

1. V kuchyni a okolo stola: Jedlo, pitie a riad

Zemplínska kuchyňa bola vždy sýta, voňavá a vynaliezavá. Tieto slová počujete v každej poriadnej kuchyni od Sobraniec cez Michalovce až po Trebišov:

• bandurki - zemiaky (najzákladnejšia plodina nášho kraja; niekde aj gruľe). „Navar na veceľu bandurki na kvaśno.“
• brežľe - strúhanka na obaľovanie rezňov (z nemeckého Brösel). „Kup v obchoce kilo brežľoch.“
• tepša - hlboký plech na pečenie koláčov alebo mäsa (z maďarského tepsi). „Vyber tu tepšu z rury, bo prihori koláč!“
• kenderica - kukurica (z maďarského tengeri / kukurica). „Uvarime kendericu v hrancu so soľu.“
• boršouka - údená slanina z podhrdlia, mimoriadne šťavnatá a mastná. „Odkroj mi kus boršouki ku chleboj.“
• kančov - hlinený alebo smaltovaný krčah na mlieko či vodu. „Nalej do kančova studenej vodi ze studňi.“
• holubky - tradičné zemplínske plnené kapustné listy ryžou a mletým bravčovým mäsom v paradajkovej šťave. Neodmysliteľná súčasť svadieb a nedeľných obedov.
• mačanka - hustá kyslá polievka z hubového vývaru a šťavy z kyslej kapusty (juchy), zahustená múkou a podávaná s chlebom.
• tatarčane pirohy - pirohy z pohánkovej (tatarčanej) múky plnené údeným tvarohom alebo lekvárom a poliate opraženou slaninkou.
• sciranka - domáca cestovina z múky a vajec nastrúhaná do mliečnej alebo zeleninovej polievky.
• kuľaša - hustá kukuričná alebo zemiaková kaša omastená cibuľkou a slaninou.
• bobaľki - pečené kysnuté buchtičky posypané makom alebo tvarohom a zaliate horúcim mliekom a maslom (tradičné štedrovečerné jedlo).
• lokša - tenká nekysnutá zemiaková placka pečená nasucho priamo na platni sporáka.
• kapurková - posledný pohárik domácej pálenky pred odchodom z návštevy alebo oslavy, vypitý symbolicky pri dverách či bráne (kapure).
• harčok - menší hrniec, často hlinený. „Nalej polivku do harčka.“
• flasa - fľaša. „Dones z pivňici flasu vina.“
• šafľik - drevená alebo plechová vanička na umývanie riadu či pranie.

2. Dvor, dom a gazdovstvo

Zemplínsky dvor mal svoj presný poriadok. Každý kút a každý nástroj mal svoje pomenovanie, ktoré prežilo celé generácie:

• kapura - veľká hlavná brána na dvor, ktorou prechádza povoz alebo auto.
• furtka - malá bránka pre peších umiestnená hneď vedľa kapury. „Zavri furtku, bo pes uceče na valal!“
• garadiče - schody, schodisko pred domom (z maďarského grádics). „Šedňi sebe na garadiče a pocukaj ma.“
• kasňa - veľká drevená skriňa alebo bielizník na šaty. „Ulož ruchi do kasňi.“
• ambrela - dáždnik. „Pataši vonka, veźmi sebe ambreľu!“
• bigľajz - žehlička (z nemeckého Bügeleisen). „Rozohrej bigľajz, treba obiglič košele.“
• firhang - okenná záclona alebo záves (z nemeckého Vorhang). „Odtiahňi firhang, nech vidno do izbi.“
• šopka - hospodárska drevená kôlňa na náradie, drevo alebo seno.
• komura - komora na potraviny, kde sa skladovalo údené mäso, lekvár a zaváraniny.
• humno - zadná časť gazdovstva so stodolou, ktorá ústi do polí a záhrad.
• valal - dedina. „Celí valal o tom hutori.“
• varoš - mesto (z maďarského város). „Idzem na jarmok do varošu.“
• pľec - kachľová pec v kuchyni na kúrenie a pečenie chleba.
• hnojisko - miesto na hnoj v zadnej časti dvora. „Šaleny jak kura na hnojisku.“
• drabina - rebrík. „Vylez po drabine na podu.“
• rešeto - veľké sito na čistenie obilia.
• opalka - oválny prútený kôš na zemiaky alebo krmivo pre zvieratá.

3. Oblečenie, telo a vzhľad

Keď sa Michalovčan chystal do kostola alebo na jarmok, musel vyzerať tip-top. Naopak, pri práci na poli sa nosili veci, ktoré zniesli zemplínske blato aj pot:

• ancug - pánsky oblek, slávnostné šaty (z nemeckého Anzug). „Vypucuj ancug, idzeme na sobáš.“
• lajblik - vesta bez rukávov, často vyšívaná ako súčasť kroja, alebo teplá vesta na dvor.
• kapce - teplé zimné papuče alebo súkenné čižmy s filcom. „Obuj sebe kapce, bo ci nohi premerznu.“
• šatinka - ženská šatka na hlavu, uviazaná pod bradou alebo vzadu.
• drapežnik - otrhanec, človek v roztrhanom a zanedbanom odeve. „Chodziš jak takí drapežnik.“
• gargala - hrdlo alebo krk. „Vypil studenu vodu a teraz ho boli gargala.“
• chribet - chrbát. „Celi dzeň som kopal bandurki, chribet mi ide puknuc.“
• pysk - ústa alebo tvár (často expresívne). „Trim pysk a počuvaj!“
• pazuchy - podpazušie. „Naciskal baliky pod pazuchi.“
• dzekoc - trasenie sa od zimy (drkotanie zubami). „Až mi dzekoc ide po tele od mrazu.“
• čuva - strapaté, neupravené vlasy. „Učeš sebe tu čuvu na hlave.“

4. Ľudské vlastnosti, nátura a reči

Zemplínska nátura je priama a emócie sa tu nikdy neskrývali. Keď vás mal niekto rád, dal vám to najavo - a keď ho niekto nahneval, vedel to vyjadriť jedným šťavnatým slovom:

• bistatovac śe - dušovať sa, sľubovať hory-doly, často neúprimne. „Aňi mi nepovedz nič, darmo śe bistatuješ!“
• vadzic śe - hádať sa, vadiť sa. „Celi dzeň še ľem vadzja cez plot jak psy.“
• hutoric - hovoriť, rozprávať (základné sloveso východu). „Co tam po valale hutorja?“
• spravic śe - zmieriť sa, udobriť sa po hádke. „Už še spravili a piju kavej spolu.“
• šaleny - bláznivý, pochabý, divoký. „Nebuď šaleny, neskač do tej kaluži!“
• bars - veľmi, mimoriadne (univerzálne zosilňovacie slovo). „Bars fajni koláč si upiekla.“
• zochabic - nechať, zanechať, opustiť. „Zochab to tak, netrap še s tým.“
• strimac - udržať, vydržať, zadržať. „Nemožem to už v sebe strimac.“
• šaľec - robiť hlúposti, blázniť sa. „Dzeci, prestaňce šaľec, bo cosik rozbijéce!“
• čaptaňica - rozmočené blato, čvachta po daždi alebo topiacom sa snehu. „Na drahe je taka čaptaňica, že aňi čižmi nepomôžu.“
• bľakac - nepríjemne a nahlas kričať alebo plakať. „Co toľko bľakaš na celi dvor?“
• papľuh - nehanebník, nezbedník, nespratník. „Jeden papľuh to bol, nič poriadne nespravil.“
• mamlas - nemotorný, hlúpy človek.
• cmuľac - cmúľať alebo pomaly jesť sladkosti. „Cmuľa cukrík pol hodzini.“
• buntošic - budiť zo spánku, robiť hluk v noci. „Cicho buďce, nebuntošce dzeda!“
• chytry - rýchly, šikovný. „Buď chytry a podaj mi kladzivo.“

5. Bežný život, pohyb a akcia

• kormaň - volant na aute, riadidlá na bicykli (z maďarského kormány). „Dobre trim kormaň v rukoch!“
• zrichtovac - pripraviť, nachystať, zariadiť (z nemeckého zurichten). „Zrichtuj voźik, pojdzeme do lesa.“
• nacigancic - oklamať, navravieť lži. „Never mu aňi slovo, calkom ce nacigancil.“
• šmarić - hodiť, mrštiť niečím. „Šmar ten kameň do vodi!“
• kukac - pozerať sa, civieť. „Co tak kukaš cez oblok?“
• kušovac - byť ticho, mlčať. „Kušuj už konečne!“
• patašic - husto pršať, liať. „Vonka pataši, že psa by nevyhnal.“
• prišmigľovac - nepozorovane a rýchlo pribehnúť, prísť. „Zrazu śe prišmigľoval od chrbta.“
• zgurčic śe - skrútiť sa od bolesti alebo zimy. „Zgurčil śe pod perinu.“
• zavarec - zamykať dvere kľúčom. „Zavar dvere na kľuč!“

Nezabudnuteľné zemplínske hlášky a porekadlá

Zemplínsky dialekt vyniká najmä v ucelených vetách a porekadlách. Tu je niekoľko klasík, ktoré počul každý z nás:

• „Bars fajne!“ - Univerzálna pochvala na všetko: od nedeľného rezňa cez dobrý futbal až po nové auto.
• „Co še ci stalo?“ - Otázka s intonáciou, ktorá v sebe nesie zmes prekvapenia, obavy aj jemnej výčitky.
• „Šedz cicho a trim hubu.“ - Rázne napomenutie, ktoré nepotrebuje žiadne ďalšie vysvetľovanie.
• „Daj pokoj psoj, bo ce uhryzne!“ - Základná výchovná veta každého zemplínskeho starého otca.
• „Aňi gu mňe nechoď s takú reču.“ - Jednoznačné odmietnutie nezmyselného nápadu.
• „Komu śe neľúbi, nech śe na mne nedziva.“ - Legendárna ukážka zemplínskeho sebavedomia a nadhľadu.
• „Zmeľo še to jak v mlyne.“ - Všetko sa napokon vyriešilo a utriaslo.

Žije zemplínčina aj dnes?

Hoci mladá generácia v Michalovciach už v bežnom živote komunikuje spisovnou slovenčinou obohatenou o moderný slang, zemplínčina z našich ulíc ani zďaleka nevymizla. Zostáva prirodzeným kódom rodinnej pohody, priateľských stretnutí pri pive, športových zápasov hokejovej Dukly a trhových rozhovorov.

Kým budeme vedieť, čo sú to bandurki, prečo sa pred odchodom pije kapurková a ako znie veta „šedz cicho a pocuvaj“, dovtedy bude dolný Zemplín miestom so svojou vlastnou, hrdou a nezameniteľnou tvárou.