Teodor Jozef Mousson: maliar, ktorý dal Zemplínu farby
Prišiel učiť kreslenie a zostal 33 rokov. Teodor Jozef Mousson namaľoval michalovské trhy, kroje a slnko Zemplína tak, ako nikto pred ním ani po ňom.
Niektorí ľudia sa narodia na správnom mieste. Iní ho musia nájsť. Teodor Jozef Mousson sa narodil 15. decembra 1887 v maďarskom Hőgyészi, no jeho miestom sa stali Michalovce. Prišiel sem na jar 1911 ako mladý učiteľ kreslenia – a zostal tridsaťtri rokov, počas ktorých namaľoval Zemplín tak, ako ho nikto nedokázal namaľovať pred ním ani po ňom.
Jeho priezvisko neznie zemplínsky ani maďarsky – a nie náhodou. Podľa rodinnej tradície prišli Moussonovci (pôvodne Moussongovci) do Uhorska z francúzskeho Alsaska ako mlynári. Maliar Zemplína mal teda francúzske korene, uhorské vzdelanie a slovenský domov.
Učiteľ, ktorý nevedel po slovensky
Mousson vyštudoval učiteľský ústav v Baji, no za katedru sa nikdy poriadne nepostavil – odišiel maľovať do Budapešti. Do Michaloviec ho v roku 1911 priviedla ponuka miesta učiteľa kreslenia na meštianskej škole. Prišiel s manželkou Irenou, Chorvátkou, s ktorou sa zoznámil pri Balatone. Po slovensky spočiatku nevedel ani slovo – tlmočila mu práve ona.
Býval najprv na Kapitánskej ulici, neskôr na Užhorodskej a istý čas aj v dome na Hrádku – presne tam, kde dnes stojí michalovská hvezdáreň. Od jesene 1927 mal ateliér na povale Roľníckeho domu, odkiaľ mal výhľad na námestie a trhy, ktoré sa stali jeho celoživotnou témou.
„Vidieť trh alebo jarmok v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – len namaľovať.“
Maliar zemplínskeho slnka
Moussonov rukopis spoznáte na prvý pohľad: teplé farby, ostré slnko, skupiny žien v krojoch – často odzadu, ako sa prizerajú ruchu trhu. Maľoval jarmoky na michalovskom námestí, kopanie zemiakov, cestu z kostola, celý farebný svet zemplínskeho vidieka, ktorý sa práve v jeho dobe začínal pomaly strácať.
Dnes je to vzácne svedectvo. Kroje z jeho obrazov už na trhu neuvidíte – ale vďaka Moussonovi presne vieme, ako vyzerali, ako sa nosili a ako žiarili na slnku. Jeho dielo je vlastne obrazová kronika starých Michaloviec.
Osud, ktorý by vydal na román
Moussonov život nebol len slnečný ako jeho plátna. Dvojčatá Edita a Judita, ktoré sa narodili rok po príchode do Michaloviec, zomreli mladé začiatkom 20. rokov. Krátko nato, v roku 1924, zomrela aj manželka Irena. Maliar zostal sám s deťmi; v roku 1934 sa oženil s Klárou Irmanovou, s ktorou mal ďalšie dve deti.
V roku 1942 ho ranila mŕtvica a ochrnul na ľavú stranu tela. Keď sa v roku 1944 blížil front, rodina odišla z Michaloviec – najprv do Bratislavy, potom k synovi Viliamovi do Trenčína. Tam Teodor Jozef Mousson 6. novembra 1946 zomrel a tam je aj pochovaný. Do svojich Michaloviec sa už nevrátil.
Kde ho stretnete dnes
Michalovce na svojho maliara nezabudli. Najucelenejšiu zbierku jeho diel – oleje, kresby, akvarely aj osobné predmety – spravuje Zemplínske múzeum, ktoré sídli v kaštieli Sztárayovcov a venuje mu stálu expozíciu. Rok 2011 mesto vyhlásilo za Rok T. J. Moussona a vyšla monografia so 154 obrazmi.
- Ulica T. J. Moussona nesie jeho meno dodnes.
- Na nej sídli Základná škola Teodora Jozefa Moussona.
- Jeho obrazy sa na aukciách predávajú za desaťtisíce eur – Na trhu v Michalovciach dosiahol v roku 2010 cenu 23 000 eur.
Ak ste jeho obrazy ešte nevideli naživo, expozícia v Zemplínskom múzeu je najlepší začiatok. A keď potom vyjdete z kaštieľa na námestie, skúste sa na chvíľu pozrieť okolo seba Moussonovými očami. To slnko, ktoré maľoval, svieti nad Michalovcami stále.
Fotogaléria
