história

Ako sa stavala Zemplínska šírava: Príbeh vzniku východoslovenského mora

V 60. rokoch minulého storočia sa rozľahlá bažinatá rovina pod Vihorlatom zmenila na najväčšiu rekreačnú vodnú nádrž na Slovensku. Stavba si vyžiadala presídlenie stoviek ľudí, zbúranie 133 domov a obrovské zemné práce. Toto je príbeh, ako Šírava vznikla.

Na historických mapách z 19. storočia sa miesto, kde dnes leží Zemplínska šírava, označovalo ako podvihorlatské blata. Bažinatá rovina medzi Vihorlatskými vrchmi a mestom Michalovce. Čiastočne močiare, čiastočne polia, kde sa na jar rozlievala voda z okolitých kopců a v lete zas pôda vysychala. Dnes sa tu rozprestiera vodná plocha s rozlohou 33 km², najväčšia rekreačná vodná nádrž na Slovensku. Toto je príbeh o tom, ako vznikla.

Stavba Zemplínskej šíravy v 60. rokoch – bagre a buldozéry presúvajú zeminu, v pozadí Vihorlat — Stavba Šíravy v 60. rokoch 20. storočia. Ťažká technika presúva tony zeminy na budúce hráze, v pozadí sa týčia Vihorlatské vrchy.

Dokument z kanálu Jak se to stavělo na YouTube. Článok vychádza z tohto videa.

Prečo práve tu: Zemplín a jeho problémy s vodou

Zemplín bol odjakživa poľnohospodárskou oblasťou. Rozľahlá nížina pod sopečnými vrchmi Vihorlatu ponúkala úrodnú pôdu, no zároveň trpela rozmarmi vody. Každú jar sem stekala voda z okolitých kopců a riek, pôda bola podmáčená. V lete naopak nížina vedela vysychať a úroda trpela suchom. Obce v okolí sužovali časté povodne, najmä jarné záplavy, keď sa rozvodňovali prítoky rieky Bodrog.

Už po druhej svetovej vojne, v 50. rokoch 20. storočia, začali československí plánovači hľadať spôsob, ako tieto problémy vyriešiť a zároveň lepšie využiť potenciál Východoslovenského kraja. Vtedy sa zrodila myšlienka na veľkú vodnú nádrž pod Vihorlatskými vrchmi.

Nádrž mala mať hneď niekoľko účelov:

Protipovodňová ochrana – chrániť okolité územie pred pravidelnými záplavami
Zavlažovanie – zabezpečiť vodu pre poľnohospodárstvo vo východoslovenskej nížine
Zásobáreň pre priemysel – neďaleko sa pri obci Vojany plánovala výstavba veľkej tepelnej elektrárne, ktorá potrebovala značné množstvo chladiacej vody
Rekreácia – spočiatku sa spomínala len okrajovo, no neskôr sa stala hlavným ťahákom

Výstavba Šíravy nebola izolovaným nápadom. Bola súčasťou širšej koncepcie vodohospodárskych úprav v povodí Bodrogu a Ondavy. V tom istom období sa pripravovali aj ďalšie priehrady na východnom Slovensku, napríklad Veľká Domaša na rieke Ondave.

Zaujímavosť: Poľné letisko Luftwaffe

Priestor budúcej priehrady už raz zohral úlohu v dejinách. V roku 1939, pri útoku na Poľsko na začiatku druhej svetovej vojny, tu nemecká armáda provizórne zriadila poľné letisko. Využila práve onú rovnú a vtedy často vysychajúcu plochu v katastri obce Vinné, medzi dnešnými strediskami Hôrka a Medvedia hora. Letisko s nespevnenou dráhou poslúžilo nacistickej Luftwaffe. Po vojne plocha opäť slúžila poľnohospodárom, no táto epizóda naznačila, aké rozľahlé a rovinaté územie to je – ideálne pre vznik obrej vodnej nádrže.

30. máj 1959: Oficiálny začiatok

Plán dostal konkrétne obrysy koncom 50. rokov. Dňa 30. mája 1959 sa na štadióne v Michalovciach konalo slávnostné zhromaždenie tisícov ľudí. Bola oficiálne zahájená výstavba veľkého vodného diela, ktorému sa spočiatku hovorilo Vihorlatská sĺňava alebo tiež Zemplínska sĺňava.

Stavebný projekt Vihorlatská sĺňava z roku 1959 – historická mapa s vyznačenou vodnou plochou, hrázami a okolitými obcami — Stavebný projekt „Vihorlatská sĺňava" z roku 1959. Na mape sú viditeľné plánované obrysy vodnej plochy, línie hrází a okolité obce – Kaluža, Klokočov, Vinné aj Michalovce.

Dobová tlač vtedy poeticky písala o tom, že priehrada premení celý okres na kvitnúcu záhradu a spúta živly ohrozujúce každoročne majetok i životy obyvateľov. Bola to doba veľkých projektov a optimizmu.

Projekt vypracoval podnik Hydroprojekt (neskôr Hydrokonzult) v Bratislave a samotnú výstavbu dostali na starosť štátne podniky Pozemné stavby Prešov a Pozemné stavby Michalovce.

Čo muselo ustúpiť: 133 domov a úrodná zem

Stavebné práce oficiálne začali v roku 1961, prípravné akcie prebiehali už od jari 1960. Predstavte si tú situáciu: rozľahlá plochá kotlina, miestami mokrade, miestami polia a lúky, na ich okrajoch dediny ako Kaluža, Klokočov či Kusín. Uprostred budúcej nádrže ešte stáli jednotlivé domy, malé osady, viedli poľné cesty.

Nebola tu síce žiadna súvislá obec priamo v priestore budúceho jazera, ale ľudia tu žili v roztrúsených samotách a hospodárili na poliach po generácie. Stál tu aj významný pútnický kostol v Klokočove, okolo neho niekoľko kaplniek a cintorín.

Celkom muselo stavbe ustúpiť podľa záznamov asi 133 domov. Vyše sto obytných staviení, plus hospodárske budovy, stodoly, chlievy, obecné budovy ako školy a obchody. Obyvatelia dostali príkaz vysťahovať sa. Časť z nich si postavila nové domy vyššie na kopci alebo na novovzniknutých uliciach vo svojich dedinách. Iní sa odsťahovali do okolitých miest.

Nebolo to jednoduché. Mnohí miestni hospodárili na tej pôde po generácie a odchádzať videli ako krivdu. Pamätníci spomínajú, že odškodnenie za zabrané domy a pôdu bolo skôr symbolické. Tehdajší režim presadil projekt silou zákona a nakoniec aj špeciálnou výnimkou vlády v Prahe, ktorá umožnila urýchlené presídlenie obyvateľov.

Miestni vždy hovorili, že v tých nivách bola najlepšia čiernozem široko-ďaleko. Pestovala sa tu hojne zelenina, obilie aj cukrová repa. Toto všetko vzala voda.

Zvlášť bolestnou kapitolou bol pútnický chrám v Klokočove. Ten našťastie nestál tak nízko, aby ho zalala voda, a dodnes stojí neďaleko brehu priehrady. Niekoľko kaplniek a krížová cesta vedúca ku kostolu však boli odstránené alebo prenesené, pretože by sa ocitli pod vodou. Pre veriacich to bol citlivý zásah – klokočovský chrám je slávne pútnické miesto východného Slovenska, viaže sa k nemu povesť o zázračnej slze Márie.

Stavba hrází: Priehrada v rovine

Šírava nevznikla ako väčšina priehrad – prehradením jednej rieky v údolí. Vznikla vybudovaním dlhých sypaných hrází okolo plánovanej vodnej plochy. Je to v podstate umelé jazero v rovine, ktoré bolo treba zo strán ohraničiť valmi, aby voda neutiekla.

Veľká časť územia bola bažinatá, takže ju bolo potrebné najprv odvodnit, aby na suchom podklade mohli vyrásť hráze. Inžinieri vytyčili líniu budúcich hrází a na miesto najali veľké pásové a lanové buldozéry a bagre, ktoré začali hĺbiť a navážať tony zeminy.

Letecký pohľad na Zemplínsku šíravu s okolitými poľami a dramatickou oblačnosťou — Letecký pohľad na Šíravu s okolitými poliami. Viditeľné sú rovné línie hrází, ktoré oddeľujú vodnú plochu od poľnohospodárskej pôdy – pripomienka toho, že priehrada vznikla v rovine, nie v údolí.

Postupne vznikal prstenec násypov, ktoré sa vrstvili a hutnili. Hráze sa budovali vysoké okolo 6 až 8 metrov, v niektorých miestach až 12 metrov, aby bezpečne prevýšili plánovanú hladinu. Ich celková dĺžka je ohromujúca – dohromady vyše 7 kilometrov.

Tieto valy obklopujú nádrž najmä z juhozápadnej a juhovýchodnej strany, kde je rovina. Na severe prirodzenú bariéru tvoria svahy Vihorlatských vrchov, ktoré spadajú k priehrade – tam nebolo treba toľko dosypávať.

Odkiaľ priteká voda: Kanály a regulácia

Šírava nemá priamo na mieste veľký prirodzený prítok. Bolo preto nutné priviesť vodu z blízkej rieky Laborec umelo vybudovaným kanálom. Laborec preteká neďaleko západne od Šíravy a stal sa hlavným zdrojom vody pre nádrž.

Stavitelia vyhĺbili takzvaný šíravský kanál, ktorý odbočuje z Laborca a ústi do nádrže. Z juhozápadnej časti priehrady zbudovali zalužický kanál, ktorý odvádza vodu späť do Laborca. Tieto kanály sú vybavené regulačnými objektmi, stavidlami a priepustmi, aby sa dalo riadiť napúšťanie a vypúšťanie.

Z juhovýchodu nádrže vyteká menší tok zvaný Čierna voda, ktorý odvádza časť vody do oblasti Senianskych rybníkov – ďalšieho mokraďového a významného ornitologického územia južne od Šíravy.

Celý systém umožňuje regulovať hladinu podľa potreby. Pri hroziacich povodniach sa dá voda upustiť do Laborca či do vedľajšej suchej nádrže Beša, poldera vybudovaného ako poistka na zachytenie veľkej vody.

1965: Hráze hotové, voda stúpa

Výstavba postupovala pomerne rýchlo, na tú dobu takmer rekordným tempom. Už v roku 1965 boli hráze v podstate hotové a začalo sa s postupným napúšťaním nádrže. V lete 1966 bola Zemplínska šírava oficiálne uvedená do prevádzky, vtedy už napustená z veľkej časti vodou z Laborca. Okolo roku 1968 už bola Šírava plná vody a krajina Zemplína získala nový dominantný prvok – obrie jazero tam, kde predtým bolo blato a polia.

Panoramatický pohľad na Zemplínsku šíravu z Vihorlatu s obcami na brehu a horami v pozadí — Panoráma Šíravy z výšky Vihorlatských vrchov. Na brehu sú viditeľné rekreačné strediská a obce, ktoré vyrástli po napustení nádrže.

Na svahoch nad priehradou vyrástli nové domčeky pre presídlencov. Niektoré ulice v Kaluži a Klokočove sú dodnes poznať, že boli naplánované naraz v 60. rokoch, keď sa budovalo náhradné bývanie.

Šírava v číslach

Svojimi parametrami je priehrada skutočne impozantná:

Vodná plocha: približne 33 km² (druhá najrozľahlejšia na Slovensku)
Dĺžka: okolo 11 km
Šírka: až 3,5 km
Priemerná hĺbka: 3,5 m
Maximálna hĺbka: asi 14 – 15 m (v miestach pri hrádzach)
Objem vody: okolo 335 miliónov m³ (tretia na Slovensku po Liptovskej Mare a Oravskej priehrade)
Celková dĺžka hrází: vyše 7 km
Výška hrází: 6 – 12 m nad terénom

Pre porovnanie, napríklad Orlická priehrada v južných Čechách má asi 27 km², takže Šírava je ešte väčšia. Samotná priehrada nemá vodnú elektráreň – prepadová výška je na to príliš malá. Napriek tomu hrá dôležitú úlohu pri riadení vody v krajine.

Rekreačný šialenec: Od troch stredísk k miliónu návštevníkov

Pôvodne sa s rekreačnou funkciou počítalo len okrajovo. Plánovači v 60. rokoch navrhli pri brehoch len tri menšie rekreačné strediská pre miestnych obyvateľov. Nikto netušil, aký obrovský záujem Šírava vzbudí.

Hneď v prvé leto po napustení, v roku 1966, zaznamenala priehrada nečakaný nápor návštevníkov. V nasledujúcich rokoch čísla len rástli. Zemplínska šírava sa stala doslova fenoménom. Ľudia o nej hovorili ako o slovenskom mori, pretože svojou rozlohou a piesočnatými plážami pripomínala skôr prímorské letovisko než vodnú nádrž.

Preplnená pláž na Zemplínskej šírave v 70. alebo 80. rokoch – stovky rekreantov pri vode s hotelmi na kopci v pozadí — Šírava v čase najväčšej slávy – pláž preplnená rekreantmi v 70. alebo 80. rokoch. Na kopci v pozadí sú viditeľné vtedajšie hotelové komplexy.

V druhej polovici 70. rokov už na Šíravu jazdilo vyše milión rekreantov ročne. Zbiehali sa sem ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy, dokonca aj turisti z okolitých krajín. Pláže plné slnečníkov, stany v kempoch, na hladine šliapadlá a lodky – tak vyzerala Šírava v 70. a 80. rokoch.

Tento nečakaný rozmach vyvolal stavebný boom. Počas 70. rokov vyrástlo okolo severného a severozápadného brehu sedem hlavných rekreačných centier: Hôrka, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov, Biela hora a Paľkov. Každé ponúkalo pláže, kempy, chatové osady, penzióny či hotely. Na polostrove Medvedia hora, ktorý vybieha do nádrže od obce Kaluža, boli koncom 70. a začiatkom 80. rokov postavené moderné hotelové komplexy.

Letecký pohľad na polostrov Medvedia hora s hotelovými komplexmi obklopenými zeleňou a vodou Šíravy — Polostrov Medvedia hora z vtáčej perspektívy. Hotelové komplexy na polostrove sú obklopené zeleňou a vodou – jedno z najznámejších rekreačných stredísk pri Šírave.

Po revolúcii: Útlm a znovuzrodenie

Po roku 1989 prišiel útlm. S otvorením hraníc mnohí Slováci aj Česi dali prednosť dovolenke pri mori v zahraničí a návštevnosť Šíravy začala klesať. Mnohé zariadenia zostali zanedbané, niektoré hotely chátrali, pláže osirely. Z východoslovenského mora sa stal symbol zašlej slávy.

Letecký pohľad na zrekonštruovaný hotel pri brehu Šíravy s Vihorlatom v pozadí — Zrekonštruovaný hotel pri brehu Šíravy. V posledných rokoch sa viaceré zariadenia dočkali obnovy a moderného vybavenia.

V posledných rokoch sa však Šírava znova nadychuje. V roku 2014 bol pri obci Kaluža otevretý Thermalpark Šírava – moderný aquapark s termálnymi bazénmi, toboganmi a wellness zónou. Niektoré hotely sa zrekonštruovali. Obce v okolí, najmä Kaluža, Klokočov a Vinné, sa snažia zlepšiť služby. Vznikli nové penzióny, obnovujú sa kempy.

V roku 2024 bola na Šíravu prepravená z Prahy výletná loď Labe, ktorá ponúka plavby po nádrži. A v blízkej dobe sa má začať výstavba promenády spájajúcej Kalužu a Klokočov.

Letecký pohľad na stredisko Kamenec pri Šírave s dedinou, plážami a zelenými kopcami Vihorlatu — Stredisko Kamenec – jedno z najrušnejších miest pri Šírave. Na brehu sú viditeľné pláže, prístaviská a zástavba, nad nimi zelené kopce Vihorlatu.

Ak hľadáte podrobnejší prehľad stredísk, služieb a aktivít pri vode, prečítajte si náš sprievodca po Zemplínskej šírave.

Motorový čln na hladine Zemplínskej šíravy s jesennými farbami na kopcoch v pozadí — Loď na hladine Šíravy s jesennými farbami na okolitých kopcoch. Vodná nádrž má svoje čaro v každom ročnom období.

Problémy, ktoré Šíravu sprevádzali

Zanášanie nádrže

Šírava je pomerne plytká a rozľahlá. Pretože do nej priteká voda z okolitých riek a potokov, prináša so sebou aj sedimenty – piesok, bahno, organický materiál. Za vyše pol storočia sa časť nádrže zanáša. Východné plytčiny sa pomaly menia na mokrade s bujnými rákosinami. Táto zarastená časť je dnes chráneným ornitologickým areálom, kde hniezdi a preťahuje cez 150 druhov vtákov.

Kvalita vody a sinice

V teplom podnebí východného Slovenska sa voda v plytkej nádrži v lete rýchlo prehrieva. To vytvára podmienky pre rast siníc, najmä ku koncu leta. Niekoľkokrát v minulosti hygienici zaznamenali zvýšený výskyt cyanobaktérií. Posledné roky sa však situácia výrazne zlepšila – vďaka obmedzeniu splachu hnojív z okolitých polí býva kvalita vody v sezóne väčšinou vyhovujúca a podľa niektorých meraní patrí medzi najlepšie na Slovensku.

PCB znečistenie z Chemka Strážske

Najväčšou škvrnou na reputácii Šíravy bolo chemické znečistenie. Do vodnej nádrže a najmä do sedimentov na dne sa dostali nebezpečné polychlórované bifenyly (PCB). Tieto látky unikali v 70. a 80. rokoch z chemického závodu Chemko v Strážskom do rieky Laborec a odtiaľ doputovali až do Šíravy.

PCB sú veľmi odolné jedy, ktoré sa hromadia v životnom prostredí, najmä v tukoch živých organizmov. V Šírave sa usadili v bahne a dostali sa do rýb. Po revolúcii prišli varovania – ryby z tejto nádrže nie sú vhodné na častú konzumáciu. Je však dôležité dodať, že samotná voda v Šírave nebola nikdy vyhodnotená ako nebezpečná na kúpanie. PCB sa vo vode rozpúšťajú minimálne.

Priamo v areáli bývalej chemičky v Strážskom dnes prebiehajú sanačné práce, ktoré by mali postupne eliminovať zdroje znečistenia.

Výkyvy hladiny

Klíma sa mení a v posledných desaťročiach zažila priehrada aj situácie, keď hladina výrazne poklesla. Voda ustúpila o desiatky metrov, mólá zostali na suchu a na dne sa objavili popraskané ílové pláne. Správcovia vodného diela sa snažia hospodáriť s vodou tak, aby v lete hladina zostávala dostatočne vysoko, no keď neprší a ani v Laborci nie je dosť vody, je to problém.

Na druhú stranu, práve vtedy priehrada plní svoj pôvodný účel – vodohospodári z nej môžu kontrolovane púšťať vodu do Laborca, aby úplne nevyschol dolný tok alebo aby mali poľnohospodári čím zavlažovať.

Elektráreň Vojany: Koniec jednej kapitoly

Jedným z pôvodných dôvodov výstavby Šíravy bola potreba chladiacej vody pre tepelnú elektráreň Vojany. Kedysi najväčšia tepelná elektráreň v Československu bola definitívne odstavená 26. marca 2024 po takmer 60 rokoch prevádzky. Ukončením spaľovania čierneho uhlia sa skončila výroba elektriny z uhlia na Slovensku. Voda zo Šíravy sa tak už do Vojan neodvádza.

Krajina, ktorá sa zmenila navždy

Zemplínska šírava je fascinujúcim príkladom spojenia techniky a prírody. V jednom projekte sa tu podarilo skrotiť vodu tak, aby namiesto hrozby prinášala úžitok, a zároveň vzniklo nové „more", ktoré obohatilo celý kraj.

Stavba znamenala nielen pohyb zeminy a betónu, ale aj sťahovanie dedín a nové začiatky pre stovky ľudí. Šírava priniesla v ére socializmu radosť statisícom rekreantov a dodnes láka milovníkov vody aj prírody. Zároveň pripomína, aká krehká je rovnováha – stačí znečistenie, stačí suché roky a hneď má more problémy.

Ale Šírava tu stojí. Vyše 60 rokov. A pre Michalovčanov a celý Zemplín zostáva tým, čím bola od prvého leta – miestom, kam sa chodí za vodou, slnkom a pokojom.

Často kladené otázky

Kedy sa začala stavať Zemplínska šírava?

Výstavba bola oficiálne zahájená 30. mája 1959 slávnostným zhromaždením na štadióne v Michalovciach. Samotné stavebné práce začali v roku 1961, prípravné akcie prebiehali od jari 1960.

Kedy bola Zemplínska šírava napustená?

Hráze boli dokončené v roku 1965 a začalo sa postupné napúšťanie. V lete 1966 bola nádrž oficiálne uvedená do prevádzky. Plne napustená bola okolo roku 1968.

Koľko domov muselo ustúpiť stavbe Šíravy?

Stavbe muselo ustúpiť približne 133 obytných domov, plus hospodárske budovy, stodoly a obecné objekty. Dotklo sa to najmä okrajových častí obcí Kaluža, Klokočov a Kusín.

Aké veľké je Zemplínska šírava?

Vodná plocha má rozlohu približne 33 km², na dĺžku meria asi 11 km a na šírku až 3,5 km. Objem vody je okolo 335 miliónov kubických metrov. Priemerná hĺbka je 3,5 m, maximálna okolo 14 m.

Prečo sa Šírave hovorí slovenské more?

Prezývku si vyslúžila svojou rozlohou a piesočnatými plážami, ktoré pripomínajú prímorské stredisko. V 70. a 80. rokoch ju ročne navštevovalo vyše milión rekreantov z celého Československa.

Je voda v Šírave bezpečná na kúpanie?

Áno, voda v Šírave je pravidelne testovaná a v posledných rokoch je kvalita vody jednou z najlepších na Slovensku. Historické znečistenie PCB látkami sa týkalo najmä sedimentov na dne a ryb, nie samotnej vody na kúpanie.

Odkiaľ priteká voda do Zemplínskej šíravy?

Hlavným zdrojom vody je rieka Laborec. Voda sa privádza umelo vybudovaným šíravským kanálom. Prebytočná voda odteká zalužickým kanálom späť do Laborca.