Michalovský pivovar: 132 rokov histórie od grófa Sztáraya po koniec v roku 1999
Pivovar v Michalovciach varil pivo viac ako storočie. Prežil dve svetové vojny, rakúsko-uhorskú monarchiu aj socializmus. Skončil v roku 1999 v konkurze a dnes na jeho mieste stoja obchodné centrá.
Vyše storočia varil pivo pre Michalovce, Zemplín aj zvyšok republiky. Začal ako šľachtický podnik grófa Antona Sztáraya a skončil ako spoločnosť v konkurze koncom roka 1999. Pivovar prežil rozpad monarchie, prvú aj druhú svetovú vojnu, znárodnenie i ďalšie premeny režimu. Demokraciu a otvorený trh však neprežil. Dnes na jeho mieste stoja obchodné centrá a po jednom z najvýznamnejších podnikov Zemplína zostali iba spomienky, etikety a fľaše v zbierkach.
Radšej počúvate? Vypočujte si náš podcast o histórii michalovského pivovaru priamo na YouTube.
Korene varenia piva v Michalovciach: 18. storočie
Tradícia varenia piva v Michalovciach siaha podstatne ďalej než do 19. storočia. Mapy 1. vojenského mapovania Habsburskej monarchie z 18. storočia zachytávajú v meste hostince, pivné domy, pálenice a vínne pivnice.
Podľa regionálneho bádateľa Jaroslava Gorása fungovali v meste v prvej polovici 18. storočia minimálne dva pivné domy. Jeden patril barónovi Imrichovi Luszénskému, druhý postavil v roku 1740 Adam Szirmay. V roku 1743 prešiel szirmayovský majetok do rúk Sztárayovcov, ktorí už predtým patrili k najmocnejším šľachtickým rodom Zemplína. Práve tento pivovar prežil ďalšie storočia.
Varenie piva a pálenie pálenky bolo pre šľachtu významným zdrojom príjmov. Vlastnými nápojmi zásobovali svoje hostince a krčmy, prípadne pivovary dávali do prenájmu. Dominantou sztárayovského panstva bol kaštieľ Sztárayovcov, ktorý stojí v centre mesta dodnes.
1867: Modernizácia za grófa Antona Sztáraya
Od roku 1867 prevádzkoval v Michalovciach pivovar gróf Anton Sztáraj (v maďarských prameňoch Antal Sztáray). V druhej polovici 19. storočia dal pivovar výrazne zmodernizovať a podnik sa stal najvýznamnejšou továrňou v meste. Niesol oficiálny názov Michalovský pivovar a sladovňa.
Pre mesto s niekoľkými tisíckami obyvateľov to znamenalo kľúčového zamestnávateľa. Súčasťou areálu bola popri pivovare aj sladovňa, neskôr aj droždiareň. Rozsiahla výroba si vyžadovala vlastné sklady a logistiku.
Müllerovci, požiar a akciová spoločnosť (1903 - 1906)
V roku 1903 si pivovar prenajala firma Műller a synovia. Hneď v ďalšom roku ich prestavby a modernizáciu pohltil požiar z roku 1904. Müllerovci to nevzdali a začali odznovu.
Oplatilo sa. Ich pivá boli vychýrené nielen v susedných stoliciach, ale aj vo vzdialenejších oblastiach. V roku 1906 sa pivovar transformoval na akciovú spoločnosť. Stal sa pýchou východného Slovenska.
Prvá Československá republika a spojenie s Moraviou
Počas prvej Československej republiky pivovar prosperoval. Dobová tlač ho označovala za jeden z najmodernejších a najlepšie zariadených podnikov nielen na východnom Slovensku, ale aj v celej vtedajšej republike.
K zásadnej zmene došlo v roku 1924, keď sa michalovský pivovar spojil s brnianskym pivovarom a sladovňou Moravia. Po spojení niesol názov Východoslovenský pivovar a vývozná sladovňa, účastinná spoločnosť.
Pivá medzivojnového obdobia
V medzivojnovom období varil pivovar viacero značiek rôznych stupňov. K doloženým patria:
- Karneval 20° - tmavé zdravotné pivo, najsilnejšia značka v sortimente
- Vihorlat 15° - silné sladové pivo, pomenované po vrchu, ktorý mesto vidí z okna
- Salónny brezniak 13°
- Chmelovar 12° - svetlé pivo v českom štýle
Okrem piva pivovar produkoval aj droždie a slad. Sladovňa zásobovala ďalšie pivovary v republike aj zahraničí. Michalovské pivo malo dobrú reputáciu a vyvážalo sa aj do vzdialenejších oblastí.
Druhá svetová vojna a obnova
Aj počas druhej svetovej vojny pivovar zaznamenal poškodenia. V roku 1944 ho ako jeden z prvých podnikov v meste opravili sovietski vojaci. Po vojne sa výroba postupne obnovila.
Znárodnenie a socialistický rozmach
Po druhej svetovej vojne došlo k znárodneniu pivovaru. V nasledujúcich desaťročiach prebehla generálna oprava výrobných priestorov, vybudovali plničku fliaš, novú varňu, sociálne budovy a údržbárske dielne.
Najväčší rozmach zaznamenal pivovar v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Po rozsiahlej investičnej výstavbe výrazne zvýšil produkciu. Pivá aj samotný podnik niesli jednotný názov Šíravar, a.s., podľa neďalekej Zemplínskej Šíravy. Vyrábali sa tu aj nealkoholické sýtené nápoje.
Etikety s logom 1867 v erbe pripomínali pivu vyše storočnú tradíciu. Šíravar a neskorší Starý prameň boli dlhé roky symbolom mesta a v regionálnych krčmách aj reštauráciách sa točili prakticky všade.
90. roky: Starý prameň a spor s Pražskými pivovarmi
Po zmenách spoločensko-politických pomerov v roku 1989 sa pivovar musel prispôsobiť voľnému trhu aj rastúcej konkurencii domácich a zahraničných pivovarov. Transformoval sa na akciovú spoločnosť. V roku 1996 zmenil názov na Starý prameň.
Nový názov priniesol súdny spor s českou spoločnosťou Pražské pivovary, ktorá vlastnila značku Staropramen. Spor sa točil okolo podobnosti a zameniteľnosti oboch názvov.
V tomto období pivovar vyrábal pivá:
- Starý prameň - svetlý aj tmavý, posledná hlavná značka pivovaru
- Antal 10° a 12° - pomenovaný podľa zakladateľa Antala (Antona) Sztáraya, svetlý aj tmavý
- Šíravar - značka prenášaná z predchádzajúcich desaťročí
Hoci pivovar mal moderné výrobné zariadenie, postupne sa dostával do finančných problémov.
Koniec v roku 1999 a demolácia v rokoch 2002 - 2005
Paradoxom histórie zostáva, že pivovar prežil zánik Rakúsko-Uhorska, prvú aj druhú svetovú vojnu, znárodnenie aj celé obdobie socializmu. Demokraciu a otvorený trh však neprežil.
V roku 1999 sa pivovar dostal do konkurzu. Nebol konkurencieschopný ani na domácom, ani na zahraničnom trhu, hoci sa snažil orientovať aj na východné trhy. Areál o ploche vyše 3 hektárov kúpila košická akciová spoločnosť Minag. Pôvodný plán hovoril o vybudovaní obchodno-spoločenského centra s obchodnými domami, pobočkou banky a kinom.
Demolácia prebiehala postupne:
- 13. apríla 2002: odpálenie 57,5 metra vysokého tehlového pivovárskeho komína. Z bezpečnej vzdialenosti sa naň prizerali stovky Michalovčanov.
- August 2005: zbúranie posledných zvyškov michalovského pivovaru.
Ostatné objekty padli postupne. Na ploche bývalého pivovaru dnes stoja obchodné centrá.
Čo zostalo z pivovaru dnes
Z rozsiahleho areálu sa zachovali iba dva objekty, ktoré však nepatrili k tým najstarším. Po rekonštrukcii a úprave dnes slúžia zdravotníctvu a rôznym prevádzkam. Pri pohľade z ulice už ani neuhádnete, že boli súčasťou pivovaru. Tie najstaršie a najhodnotnejšie stavby sú nenávratne preč.
Po pivovare zostali predovšetkým spomienky a artefakty:
- Etikety značiek Vihorlat, Karneval, Šíravar, Antal, Starý prameň v zbierkach pivných etiketárov
- Fľaše a pivné poháre v rodinných zbierkach Michalovčanov
- Dobové fotografie pivovaru z čias monarchie aj socializmu
- Spomienky pamätníkov, ktorí v pivovare pracovali alebo bývali v jeho okolí
Sladovnícka tradícia žije ďalej
Hoci tradičný pivovar zanikol, sladovnícka tradícia v Michalovciach prežila. Michalovská sladovňa sa odčlenila ešte pred zánikom pivovaru a úspešne funguje dodnes. Kvalitný slad vyváža do mnohých krajín a o jeho produkciu je široký záujem.
Pre tých, ktorí si chcú pripomenúť, ako Michalovce vyzerali pred 50 alebo 100 rokmi, odporúčame aj náš článok o historickom centre Michaloviec alebo o opustenom obchodnom dome Elán - ďalšom príklade toho, ako sa po roku 1989 menila tvár mestského centra.
Zdroje
- Jaroslav Gorás: Potulky starými Michalovcami 81: Pivovar prežil dve vojny (Korzar SME, 2008)
- Pamätáte si na Šíravar, Starý prameň či Antal? (dnes24.sk)
- Búrajú posledné zvyšky michalovského pivovaru (Korzar SME, 2005)
- Príbeh o tom, ako Slováci „okradli" Čechov (oPive.sk, kauza Starý prameň vs Staropramen)
- Zaujímavosti do roku 1945 (Mesto Michalovce)
Poznámka: Niektoré detaily z histórie pivovaru sú dnes ťažko doložiteľné, lebo archívne materiály sa zachovali iba fragmentárne. Ak máte rodinné spomienky, fotografie, etikety alebo dokumenty z michalovského pivovaru, ozvite sa nám - radi rozšírime tento článok o overené detaily.
